Nie som dobrý fotograf. Preto spomienky, dojmy, obrazy a chute musím dať ihneď na „papier“. Kým sú ešte horúce, vlhké, nech nevyschnú. Ináč by nič akosi nedávalo zmysel. Akoby na všetko neprítomné napadal prach a to by stratilo tú najvyššiu emóciu.
V jednu jesennú večernú nedeľu, keď obyvateľstvo Banskej Štiavnice sa ponáralo do spánku teplom obydlí, sme sa (Ja, moje druhé Ja a Irena ) vybrali hľadať a nachádzať inšpirácie v štiavnických uliciach, 32 kilometrov od domova. Prvá zastávka sa niesla v duchu Spomienok na Afriku. Čierny čaj a zmes korenín stáli pri podstate esencie. Podmanivá škorica sa skryla za vlny mlieka, koriander sa len tak šuchol na okraji šálky, jemný závan kávy prifúkol tú správnu atmosféru a spanilý príchod čokolády by len tak hocikto nepostrehol. To všetko vytváralo takmer pol litra Spomienok na Afriku. A spojilo sa to v jedinečnú kombináciu. Tá kombinácia za dverami Klopačky sa stala ojedinelá práve v tej chvíli a v tom čase. Inšpiratívne miesto. Človek tam spozná inú príchuť života. O to mi v ten večer išlo.
Druhá zastávka nám uhasila chuťové poháriky sladkým. U Divnej pani to skutočne vyzeralo ako u divnej pani. Hneď na začiatku, ako som vošla, ma privítal môj kamoš Freud. Obklopený knihami, tak ako to mám rada. Zrazu na vás pôsobí toľko esteticky atraktívnych podnetov, že váš mozog ich nestíha spracovávať a vy sa snažíte spomaliť čas a zachytiť všetko, naozaj všetko. Zachvátila ma panika, že nestíham absorbovať. Police kníh sprevádzali majestátne drevené stropy tiahnuce sa do výšky. Dominancia. Dokonalá stará antika – niečo sem, niečo tam. Provensálsky štýl dodával tomu všetkému akúsi domácku ošúchanosť a utvrdzoval v pohodlí. Nakoniec prvky sado- maso (ja som ich tak nazvala) dorážali originalitu dokonca. Popri jedení ovocnej torty a pití čučoriedkovej bielej čokolády, sme počúvali Digitally imported a nasávali zrakové obrazy.
Najviac, čo presiahlo moje dojmy, bolo o dům dál, ako sa hovorí. Old Men's cigar club. „Opustený“ ( kto by tam aj čo robil v nedeľu večer) bar s vôňou tabaku a kože. Raj pre moju pištiacu dušu, vždy keď sa v nej zotmie. Totálna vizuálna stimulácia. Spoločnosť vám tam robia len chlapci Jack, Jim, Johnny a Jameson. A ešte množstvo smutných orámovaných čiernobielych tvárí. Miesto, kde načriete do hĺbky mužskej duše a úplne sa do nej ponoríte. Starej prefajčenej duše... životom vybičovaného spisovateľa. Najviac ma zaujal starý písací stroj pod oknom. Moje brušká prstov dokonale zapadli do písmen.
Vravím, že nie som dobrý fotograf.
Komentáre